O mŕtvych len v dobrom, zvykne sa vravieť. Neviem, kedy a kde vznikla táto pokrytecká zvyklosť hovoriť len o pozitívnych vlastnostiach človeka a po jeho odchode z tohto sveta všetko zlé vymazať. A dokonca neraz vedome klamať, aký to bol čestný človek, v kolektíve všeobecne obľúbený, ocenenia hodný profesionál, úžasná osobnosť, no proste anjel, ktorý právom vzlietne smerom hore do oblakov, namiesto toho, aby sa spravodlivo smažil v symbolickom pekle. Žeby nám v úprimnosti bránili obavy z obrazu nášho vlastného odchodu z tohto sveta? Aj my by sme radi zanechali svetlú stopu a príjemnú spomienku u tých, čo nás poznali. Pre istotu nebudeme preto kopať do mraveniska či do osieho hniezda. Alebo zohráva úlohu nereálna túžba po odpustení všetkého zlého, čo sa na tomto svete udeje, v mene akejsi imaginárnej všeobecnej lásky medzi ľuďmi? Nech je dôvodom už čokoľvek, v intenciách tohto spoločenského klišé sa správa aj väčšina médií. A velebeniu Jiráskovej neprepadol iba bulvár, nebránia sa mu ani seriózne printové či internetové médiá a dokonca česká televízia. Zvýrazňuje sa jej elegancia a nonšalantnosť v komunikácii, originalita odpovedí a životná skúsenosť.
Nesporne inteligentná bola, ale či jej bola vlastná i múdrosť, ku ktorej prináleží aj nevyhnutnosť správať sa vždy charakterne a korektne, to je už iná otázka. Výpovede viacerých umelcov o jej štýle riaditeľovania v jednom z pražských divadiel i svedkov jej autoritatívnej komunikácie v súkromí dokresľujú menej dokonalý obraz o tejto uznávanej umelkyni. Že pri hľadaní partnera zamiešala život viacerým mužom z hereckej brandže aj ich partnerkám a zároveň svojim kolegyniam, to je jej súkromná vec, to sa v živote stáva. Ale že bola jedným z iniciátorov petície a verejného zatratenia známej herečky, ktorá chcela v 50-ych rokoch ujsť so svojím malým synčekom z republiky a bola potom odsúdená na 15 rokov väzenia, to je už iná káva. Ale to sa predsa teraz, keď navždy odišla, nepatrí hovoriť.
Myslím, že v posledných rokoch sa svetu navždy odporúčalo mnoho hercov, ktorí by si zaslúžili špeciálny priestor tam „hore" nielen pre výnimočnosť talentu, z ktorého sme sa tešili my všetci, ale aj pre rýdzosť charakteru a ľudskosť, z ktorej profitovalo ich blízke okolie. Odišli však do povestného hereckého nebíčka potichu. Neboli mediálne tak zaujímaví ako Jirásková, nebol dôvod urobiť z nich modlu, za ktorou plače celý národ.
Niečo mi to pripomína, desiatky ba stovky iných situácii, ktoré sa kedysi odohrali a už sú minulosťou. Tiež sa nepočúvali pamätníci, očití svedkovia, tiež sa menili fakty alebo sa hral nepoctivý mariáš s informáciami a falošné karty sa ťahali z rukáva. Takto akosi sa mení, prekrúca, retušuje a kriví pravda o čomkoľvek a o komkoľvek, takto sa prepisuje história. A deje sa to i preto, že verejnosť sa nechá rada klamať a potrebuje, ako napríklad teraz, konkrétnu modlu, za ktorou celospoločensky trúchli. A nájde sa aj pár ďalších dôvodov pre celonárodne ponímanú pietu, pretože na tejto záverečnej podobe slávy sa potrebujú ešte poniektorí zviditeľniť a v konečnom dôsledku zarobiť - médiá čerstvými informáciami o pohrebe, celebritky patetickými vyhláseniami o veľkosti Jiráskovej a hĺbke ich priateľstva s ňou a nejaký novinár alebo iný podnikavec napísaním zaručene pravdivého životopisu jednej herečky.