A ako to v posledných rokoch sledujem, tá naša žurnalistika slovenská sa ocitla nielen v podobnej nádobe, ako je kýbeľ, ale skôr v hlbokej žumpe, na dno ktorej často aj tvrdo dopadne. Vrátane používania výrazových prostriedkov. Týka sa to najmä elektronických médií, v ktorých priama reč asi zvádza k hovorovým až slangovým slovným spojeniam. Ale čo je veľa, to je veľa. Moderátori v štúdiu a redaktori v teréne to neraz, fakt, preženú. Zabúdajú však, že príklon k familiárnosti znamená odklon od profesionality a to nie je najlepšia vizitka ani ich samotných ani média, ktoré ich platí vraj za perfektnú prácu. Suverén ešte neznamená majster hovoreného slova. Potom neraz priam udrie bubienok verbálna perla z éteru. A niektoré výrazy budia dokonca dojem obmedzeného stupňa vzdelanosti, minimálne nedostatočnej sčítanosti. Čo si myslieť o suverénnej mladej dáme s mikrofónom v ruke, ktorá na celé Slovensko namiesto „od ucha k uchu" zahlási „z ucha do ucha".
K povšimnutia hodným patrí familiárnosť vyjadrená redaktorom Juraškom v markízackom Teleráne, ktorý začal svoj príspevok jadrným „Ty, kokos, ..." A použil to viackrát. Inokedy ktosi v rovnakej relácii zaperlil nezmyslom, ktorý sa mu zdal asi originálny. Vraj „... odovzdávam ti rešpekt". Chcel asi povedať, že má jeho rešpekt, ale to sa mu javilo príliš obyčajné. Aj výrok pani Kmotorkovej z rovnakej televíznej stajne „Apelujem na vaše rozmýšľanie!" má vysokú karmu. Fakt zaujímavá kombinácia! Čudujem sa, že na to doteraz nik neprišiel a tak kŕčovito apeloval jedine na svedomie. Niekomu v televíznych novinách dokonca už „napadlo na um". Nuž keby používal šedú mozgovú kôru, určite by mu prišlo na um, akú hlúposť práve zahlásil. K rozkošným patrí aj výzva moderátorky, aby sme nezabudli „užívať pitný režim" alebo veta: „Máme tu niekoľko vecí v zmysle palacinky." Tomu sa povie neúspešný pokus budiť dojem intelektuála. A jedna z rosničiek to prekombinovala konštatovaním: „Výkyvy počasia lezú na nervy a tiež na zdravie." S takýmto vyjadrovaním však začne liezť na nervy hlavne ona divákom.
A podobným expertom na slovný prejav sú už úplne vzdialené nuansy slovenčiny. Preto môže zaznieť v priamom prenose: „Dajte nám vedieť aj váš názor." Podľa mňa by sa mali diváci s ostatnými skôr podeliť o názor alebo dať vedieť, čo si o konkrétnom probléme myslia. Občas zdúpniem, a rozmýšľam, čo tým chcel básnik povedať? Napríklad konštatovaním „prácne som sa zapojil" (asi pracovne) alebo „zemiaky sa zdražili". Štúr sa asi obracia v hrobe.
Odchodnejší nie je ani slovenský rozhlas. V sobotnom magazíne rádia Regina si redaktorka položila otázku par excellence: „Kto sa zapríčinil o to , že...?" Asi sa jej málilo predpôn v slovenčine, tak jednu pridala. A v sledovanej obedňajšej debate s ministrom hospodárstva sa ktorýsi z besedujúcich vyjadril, že „...nemôžeme sa vyjadriť kontraverzne..." Evidentne mu doma chýba slovník cudzích slov alebo skúškami na fakulte len preplával.
A napokon, vážení, je tu tá skvostná, tak často moderátormi, politikmi či hovorcami používaná veta, z ktorej mi vždy dupkom vstávajú všetky vlasy: „Opýtam sa vás otázku..." Správne sú v skutočnosti dve úplne iné verzie: po prvé „ Položím vám otázku." a po druhé „Spýtam sa vás na...." Nuž, dávame tej slovenčine zabrať. Alebo skôr ona dáva zabrať všetkým, ktorí hodiny rodného jazyka veľmi nemuseli, ktorí sa nikdy nepriatelili s knihou a na „majstrov slova" sa vykvasili príliš rýchlo.