reklama

Zbojnícke chodníčky na akademickej pôde

Vraj sa kompetentní pozrú budúci rok detailne na zúbok vysokým školám a prehodnotia niektoré odbory. No konečne, povedali si mnohí. Ja pridávam, len aby sa tak naozaj stalo. Pretože systém, na akom mnohé vysoké školy asi pätnásť rokov fungujú, je kolos, ktorý už niekto ťažko zastaví.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (5)

Bola som ešte redaktorkou bratislavského Večerníka, ktorému koncom 90-ych rokov odbíjali posledné poctivo zmajstrované novinárske hodiny, keď som sa po upozornení niekoľkých vysokoškolákov na čudné praktiky začala venovať téme externého štúdia na Právnickej fakulte Univerzity Komenského. Spočiatku som ani nevedela, do čoho stúpim, keďže nešlo o mediálne prevetrávanú tému. Zisťujúc fakty som šokovaná konštatovala, že univerzita, na ktorej som študovala, moja vlastná alma mater sa dala na tvrdý biznis a čiastočne aj na zbojnícke chodníčky. Uzavrela totiž viac než nedôveryhodnú dohodu s firmou, ktorá mimo hlavného mesta poskytovala objekt, kde sa realizovali prednášky a semináre pre externých študentov. Škola zase garantovala status vysokoškolského diplomu a dala k dispozícii i akademický potenciál svojich interných pedagógov, ktorí tak brali dva platy za jednu pracovnú dobu, pretože sa prednášalo počas pracovného týždňa. A oficiálny recipročný profit pre fakultu? Vraj rekonštrukcia priestorov časti budovy na Šafárikovom námestí v Bratislave, ktorú mala zabezpečiť firma a ktorá sa napokon zredukovala iba na pár vymaľovaných miestností. To všetko tvrdo platili študenti, poplatky sa dokonca z roka na rok zvyšovali a napokon sa predĺžila aj doba štúdia - bolo predsa treba vyryžovať z budúcich právnikov čo najviac. Možno, keby to všetko išlo do pokladnice školy a tá by financie zmysluplne využila, to by bola iná káva. Ale to vtedy zákon neumožňoval, preto peniaze prúdili na bankové konto súkromnej spoločnosti, ktorá dodala iba priestory.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Keď článok, v ktorom som upozornila na podozrivú nevýhodnosť a tým nekorektnosť dohody, vo Večerníku vyšiel, mala som pár nepríjemných telefonátov. Ale vzbudila som aj záujem niektorých členov akademického senátu, ktorí sa dovtedy tvárili, že o ničom nevedia, a zrazu chceli odo mňa ako od novinára dôkazy na vyriešenie problému.

Hladina sa však rozvírila iba na chvíľu a akademická karavána pokračovala novým smerom pokojne ďalej. Len s tým rozdielom, že medzičasom vysoké školy zalobovali u poslancov, ktorí im novelou zákona zlegalizovali platené externé štúdium. Tak prišla druhá fáza podnikania na vysokoškolskej úrovni. Mnohí chytráci prišli na to, že založiť fakultu je vcelku slušný zárobkový podnik, na ktorý okrem študentov prispieva aj štát. Ako huby po daždi začali v rôznych slovenských mestách vznikať nové súkromné univerzity a vysoké školy, ktoré napokon od ministerstva školstva dostali akreditáciu. Neverím, že oprávnene, pretože na našom malom Slovensku sa nemohol zrazu strojnásobiť alebo ešte viac narásť zo dňa na deň počet profesorov a docentov, ktorí sú hlavnou zárukou kvality vzdelávania a podmienkou akreditácie. Čo sa napokon aj ukázalo. Úroveň absolventov týchto škôl neskôr v teréne akosi pokrivkávala a občas sa pretriasali aj prípady rýchlených diplomantov, ktorým stačil na zvládnutie celého štúdia rok. Po pravde, na fakulty sa dostali neraz aj maturanti, ktorí na to vôbec nemali, bolo predsa treba zaplniť všetky vysokoškolské lavice. A dnes? Už pár rokov stúpa percento nezamestnaných absolventov, takže o niektoré fakulty úplne klesol záujem a ministerstvo zvažuje odňať im akreditáciu. Nikde však nie je napísané, že v súvislosti s nastolením poriadku v počte a zostave vysokých škôl nepôjde napokon zase iba o mlátenie prázdnej slamy čiže o neproduktívne reči.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Najviac mi je ľúto ďalšej stratenej generácie, v tomto prípade s vysokoškolským diplomom či minimálne s bakalárskym titulom v rukách, ktorý je však mnohým nanič, pretože vedenia fakúlt v snahe zarobiť vsadili na populárne a príťažlivé profesie a kašľali na reálne možnosti trhu. Za tie roky povypľúvali stovky až tisíce vysokoškolákov, ktorí nemajú šancu nájsť si prácu alebo robia často na pozícii, na ktorú by im stačila učňovka bez maturity. V lepšom prípade si nájdu slušnejšie zaplatený džob v zahraničí, ktorý je na hony vzdialený ich špecializácii. Priskoro a pritvrdo stratené ideály.

Alžbeta Slováková Spáčilová

Alžbeta Slováková Spáčilová

Bloger 
  • Počet článkov:  53
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som novinárka, nielen profesiou, ale aj srdcom. Kedysi som chcela zmeniť svet, dnes sa snažím aspoň komentovať a hľadať súvislosti javov v spoločnosti, ktoré ma nenechávajú ľahostajnou. Pracovala som vo viacerých novinách i časopisoch, v posledných rokoch som však prišla na chuť internetu. Oceňujem najmä operatívnosť tvorby v tomto médiu a rýchlosť šírenia informácie, čo plne využívam pri práci na mojom web magazíne Doma a Rada. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu