Na Slovensku je tomu, žiaľ, hlavne posledných desať rokov tak. Zabudnime preto na tradičné princípy slušného života a prestaňme pripomínať mladým, že sa majú hlavne učiť a potom poctivo pracovať a k svojmu okoliu sa vždy správať empaticky. Staré pravdy vyhynuli, vyschli, odhnili, v črepníku sa darí iným kvietkom. Netreba sa snažiť byť vo zvolenom odbore dobrý a postupne sa prepracovať k majstrovstvu vo svojej profesii. Stačí kysnúť za počítačom alebo kvasiť pre telkou a čakať. Že načo? Nuž na životnú príležitosť, ktorá nám hodí do lona stotisíc i viac eur. Hocijakú súťaž, reality šou či zábavnú reláciu, kde sa siaha na vlastnú podstatu, ba až za ňu.
A ak osud neponúkne prihlášku na niektorý z úžasných verejných turnajov alebo neprejdeme ani jeho prvým vyraďovacím kolom, tak ostáva už len ohúriť svet niečím extrémnym. Najlepšie so sexuálnym či s podobným podtónom, ten brnkne verejnosti po nose stopercentne. Alebo tajnými službami, tie dokážu tiež postaviť do pozoru. Prichádza pravá chvíľa, ktorá si pýta kľúčový krok - do kauzy treba zatiahnuť bulvár, ktorý informácie ochotne roztrúbi a nainfikuje aj ostatné médiá vrátane elektronických. Dobrou voľbou je aj tlačovka. A stratégia zviditeľnenia, aj keď s imidžom trápnosti, je dokonaná. Potom stačí počkať pár mesiacov a bankový subjekt, poisťovňa, politická strana alebo štátna inštitúcia skočí po známej tváričke, ktorej nositeľka či nositeľ sa zrazu stane expertom na mediálnu komunikáciu. A niekedy úspech posúria aj správne a hlavne poprepletané kontakty zamestnancov štátnej služby, politických strán a ministerstiev.
Bože, aké jednoduché. A predošlé generácie na to vôbec neprišli. Mali by sme sa všetci hlboko skloniť pred tou súčasnou. Hoci... Do kolien padá každý súdny človek skôr od smiechu, ktorého sa, sledujúc hviezdnu kariéru podobných rýchlo kvasných géniov, nezdrží. Rýchlo ho však prejde, keď si uvedomí, že práve títo ľudia ani nevedia, kde sídli úrad práce, zatiaľ čo mnohí seriózni sú nútení naň neraz opakovane zavítať.