Pridala, že kvalita práce tým nebude vôbec ovplyvnená. Nemám nič proti tomu, aby sa vo výnimočných prípadoch skrátil pracovný čas zamestnancom, ktorí pracujú v nevhodných a zdravotne problémových prostrediach. K takým môže slnkom rozpálená kancelária bez klimatizácie počas letných horúčav patriť. Aj keď by potom rovnaké princípy mali byť uplatnené vo všetkých profesiách, nielen na ministerstvách, miestnych úradoch či súdoch. Myslím, že ľahké to v týchto dňoch nemá ani sestrička v rozhorúčenej nemocnici, ktorá sa obetavo a plnú pracovnú dobu stará o pacientov po operácii, predavačka, ktorá odstojí svoju šichtu v malom obchodíku s jediným funkčným ventilátorom, alebo požiarnik, keď vo svojom skafandri bojuje s plameňmi. A mnohí ďalší, samozrejme. To je potom sedenie za stolom v úrade vlastne malina. Ale nie o tom som teraz chcela.
Mňa skôr zaujalo konštatovanie, že skrátenie pracovnej doby nebude mať vplyv na charakter práce sudcov a súdnych úradníkov. Zaujímavé. Tak často sa hovorí o tom, ako to súdy nestíhajú a koľko prípadov nerozhodli v termíne, tak frekventovane sa kritizuje ich liknavosť, prieťahy v konaní a s tým súvisiace odkladanie spravodlivosti často na neurčito.
Komentár hovorkyne preto vyznieva absurdne. Ak skrátenie pracovnej doby o 25 percent neohrozí činnosť tejto inštitúcie, tak si môžem myslieť, že ani po ostatné mesiace nepracujú naplno a svoj pracovný čas nevyužívajú dostatočne efektívne. Čo spochybňuje potom aj tvrdenie, že problém so súdnymi ťahanicami spôsobuje hlavne enormné množstvo konaní.
Stačilo možno povedať, že je to dočasná situácia, a ten sklz sudcovia a ostatní zamestnanci po kritickom období extrémnych horúčav napokon doženú. Alebo nepovedať radšej nič. Ale to už je taký zvyk hovorcov a ich chlebodarcov, ktorí sa radi skrývajú za podobné klišé. Veď my ostatní sme už na podobné vyjadrenia navyknutí a väčšina ich aj tak prepočuje.