Médiami prezentované podujatie, o ktorom ste mali dojem, že bude bohatou prehliadkou špičkových výrobkov našich farmárov čiže po starom obyčajných poľnohospodárov, sa scvrklo na menej ako regionálnu akciu, ktorej sláva spľasla ako žuvačková bublina. Menší okruh stánkov, ktorý rozsahom nesiaha ani po päty jesenným remeselným trhom, sklamal asi nejedného návštevníka. Už aj preto, že prvotnej informácii skutočná ponuka vôbec nezodpovedala. Stánky s drevenými lopárikmi a vareškami jednoznačne konkurovali počtom výrobcom, ktorí prišli nasýtiť hladnú Slovač. Skutočne farmárska produkcia sa zredukovala na výber predraženého gulášu, rovnako cigánskej pečienky, pár kúskov jelenej klobásy, chleba, ktorý sa pasoval za domáci a samozrejme nechýbalo niekoľko predajcov vína. K pôsobivejším patril producent údenárskych výrobkov, ale iba na prvý pohľad. Lebo keď ste sa zadívali na slaninu, klobásy a bravčovú šunku opekané májovým slniečkom, hneď vás prešla chuť. Teda aspoň všetkých, ktorí majú základné vedomosti o správnom skladovaní potravín a ktorí si vážia svoje zdravie.
Možno, keby som bola mamou malých detí, budiž - vnímala by som tento miestny počin ako šancu na vyplnenie sobotňajšieho alebo nedeľného popoludnia. Namiesto zoologickej záhrady alebo výletu na Železnú studničku. Mimochodom, kolotoč s tradičnými košíkmi na seno pre najmenším bol asi najoriginálnejším nápadom. Nafúknutá atrakcia na skákanie však už menej, do podobnej atmosféry vôbec nepatrila. A spokojných mohlo byť aj zopár mlaďasov, ktorí sa tu poknísali v rytme ohučanej kapely - asi vcelku akceptovateľné vybočenie pre znudených tínedžerov.
A čo ostatní? Nuž väčšinou prešli celý areál za desať minút a rozčarovaní odišli. Ale časť si nenechala ujsť príležitosť hodovať z umelohmotnej misky a z plastového pohárika. Nuž, keď je brucho sýte a hlava mierne zmámená, tak je vlastne všetko v poriadku, nie?