Naša zemeguľa mala vo svojej histórii množstvo talentovaných ľudí, ktorí v minulosti vytvorili hodnoty. Dnes sú to často národné pamiatky, s ktorými identifikujú vlastnú svojbytnosť konkrétne národy. A iní umelci zase pomohli na svet obdivuhodným umeleckým dielam, ktoré očarúvajú, bavia a tešia. Ale po všetkých kontinentoch tej istej planéty chodí, žiaľ, aj množstvo neokrôchaných nekultúrnych vandalov, priamych potomkov človeka neandertálskeho bez Harwardu či aspoň dokončenej základky, ktorí bez mihnutia oka tieto vzácnosti ničia. Najnovšie sa tak deje v juhoamerickom Peru i v stredoeurópskych Košiciach.
Z tisícročnej pyramídy nová cesta
Médiami prebehli v týchto dňoch viaceré interesantné a najmä vzdelaného a citlivého človeka poburujúce správy. Verili by ste, že pyramídu v peruánskom archeologickom komplexe El Paraíso s rodokmeňom starým asi 5-tisíc rokov zrovnala so zemou buldozérmi čata robotníkov na príkaz developera? Hovorí sa o nenahraditeľnej škode pre peruánske dejiny. No stavebná firma, ako sa zdá, to má „na háku", pretože pôvodne chcela zlikvidovať ďalšie tri pyramídy, keby jej v tom ľudia nezabránili. Iný investor ešte v máji zrealizoval svoje staviteľské plány na úkor pyramídy mayskej civilizácie v Belize a pamätné kamene staré tisícročia použil na výstavbu súčasného „artefaktu" - obyčajnej cesty. Nedá sa to nazvať inak ako barbarstvo najvyššieho stupňa.
Košická biela vraj letí
Tlieskať sa nedá ani zničeniu zaujímavého rozprávkového motívu v štýle street art, ktorý na stene jedného nevzhľadného domu zanechali Košičanom pred dvoma rokmi svetovo uznávaní ukrajinskí umelci. Pred pár dňami však prišli iní maliari, či skôr natierači, a veľkým šmahom začali dielo zatierať nudnou bielou farbou. Na príkaz majiteľa domu. Pingpongovanie vyjadrení o zodpovednosti, ku ktorej sa nechcel prihlásiť ani stavebný úrad ani pamiatkari či mesto pripomínalo skôr Kocúrkovo. Ani označenie hlavného vinníka však už pôvodnú slávu zaujímavej veľkoplošnej dekorácii nevráti. Vznikla tak škoda pre mesto, ktoré prišlo o jednu výnimočnosť, pre turistov, ktorí si ju chodili radi zvečňovať fotoaparátom, i pre samotných Košičanov, ktorí vnímali esteticky pomaľovanú stenu ako sympatický počin hodný nasledovania.
Guľometom na Budhu
Hrubé a vandalské správanie je však príznačné i v súvislosti so šnúrou revolučných prevratov, ktoré sa za posledné tri roky počnúc jazmínovou revolúciou v Tunisku odohrali vo viacerých afrických a arabských krajinách. Stav eufórie využili aj prospechári, zlodeji a podobné hyeny. V Káhire napríklad vyplienili múzeum, z ktorého navždy zmizli unikátne egyptské hlinené tabuľky, pergameny a historické predmety. V Bagdade mali rovnaký osud exponáty irackého národného múzea a Babylon ničili rovnako miestni zlodeji ako americkí a poľskí vojaci. Za vlasť, či skôr pre tuposť, padli aj státisíce rukopisov národnej knižnice v Mali, ktoré boli nenahraditeľným informačným nositeľom identity Afričanov.
A súčasná občianska vojna v Sýrii nemá len ľudské obete. Bomby zasahujú aj citlivé miesta tejto krajiny - architektonické dominanty s tepom histórie. Už došlo na sedemstoročnú citadelu, na viaceré pamiatky po starých Rimanoch a Asýrčanoch aj na historické centrum Aleppu, ktorá je na zozname svetového kultúrneho dedičstva.
A na čo mysleli afganskí vojaci Talibanu, keď počas vojny ostreľovali guľometom vzácne sochy Budhu vytesané do skaly ešte niekedy v 4 . až 6. storočí? Sochy dlho odolávali, tak ich dorazili mínami a náložami. Odpálili si však aj časť vlastnej histórie.
Tuposť bez hraníc
Mnohé kultúrne pamiatky a veľavravní poslovia minulosti sa už navždy odmlčali, lebo ich rozbili, roztrhali, rozdrvili či inak znehodnotili. Minimálne ukradli a predali za pár bankoviek bohatým zberateľom, ktorí ich sebecky ukryli vo svojich nedobytných sídlach. Stratili sa preto nenávratne tomuto svetu pre hrubosť, nekultivovanosť a neokrôchanosť pár jedincov. Žiaľ, napriek pokroku a stúpajúcej vzdelanosti zostáva pre časť populácie primitívne správanie charakteristické.
Netreba viac ampliónom revolučne povzbudzovať: „Neandertálci celého sveta, spojte sa." Oni sa už aktivitami, podobajúcimi sa ako vajce vajcu, spájajú a omotávajú celú zemeguľu hanebnou niťou nekultúrneho až barbarského správania, na ktorú ako skľučujúce trofeje navliekajú torzá všetkých zničených a navždy stratených historických skvostov alebo neopakovateľných umeleckých diel. Človeče, kam to kráčaš....?
