Som sklamaná, pravdu povediac, očakávala som skôr opačné reakcie. Nepotrebujem potľapkávať po pleci, som však smutná z konštatovania, aký hrdosťou slabý ľudský potenciál má naše Slovensko, keď ho vlastní ľudia zrádzajú. Hoci viem, že nie zďaleka všetci, nejeden vyjadril súhlas len potichu, zdieľaním či klikom na karmu.
Nepopieram, skutočne som sa ako o zdroj oprela o oficiálne správy z tlače (nie bulváru, podotýkam). Nakoniec, väčšinu informácií čerpáme všetci, vrátane ostatných blogerov, z médií. A pripúšťam, že by som mala asi trochu problém do detailov príspevok v pôvodnom znení pochopiť, hoci sa anglicky celkom slušne dorozumiem. S výnimkou Američanov, ich výslovnosti v štýle úst plných horúceho zemiaka vie totiž dobre porozumieť len Slovák, ktorý tam istý čas žil. Tušiť preto môžem, odkiaľ vanie vietor podobných obhajcov amerického glosera.
Chcem však hlavne pripomenúť, že tie vety a urážlivé vyjadrenia z jeho úst odzneli, nikto si ich nevymyslel. A či ich podstatu a informačný dopad sa bude niekto snažiť zjemňovať, že to vraj myslel inak, než povedal či naznačil, a pritom pohol rukou či brvou doľava a nie doprava, to na fakte, že urážal Slovákov, už veľa nezmení. A že získal cenu Emmy za popularitu svojej šou? Nuž pekné, je to nesporne úspešný muž, ale ani to mu nedáva právo znevažovať iný národ.
A ešte osobne k vám všetkým, ktorí ste sa tohto cudzinca tak horlivo zastávali a pribalili aj nelichotivé komentáre na adresu vlastných súkmeňovcov. A nechcem preháňať, ale tým aj na adresu vlastných rodičov a celej svojej rodiny. Z môjho pohľadu patríte k ľudom, kvôli ktorým to u nás vyzerá presne tak, ako to vyzerá. Iste, najväčšou hanbou sú podnikavci, ktorí túto krajinu bez známky svedomia ožobračujú, alebo politici a štátni úradníci, ktorí ju vedú od deviatim k piatim. Ale aj na špinenie do vlastného hniezda treba mať silný žalúdok. A poniektorí Slováci, najmä tí, ktorí okúsili luxus demokracie, či skôr blahobyt samotný v hociktorej bohatej krajine sveta, rozptyľujú do éteru podobné hryzavé komentovanie Slovenska a jeho obyvateľov na počkanie.
Byť pracovitý, čestný, šikovný, to všetko sa ráta. Ale aj miera hrdosti na miesto, kde sme sa narodili a vyrastali. Aj Taliani majú problémy so skorumpovanými úradníkmi, aj Francúzi sú nespokojní s politikou vlády, ale skúste si dovoliť čo i len náznakovo siahnuť na ich národnú hrdosť, a bez pardonu vás vyškrtnú zo zoznamu priateľov. Minimálne, pretože skôr môžete rátať s prudšou verbálnou reakciou.
Ja sa necítim byť Slovenkou menej ako oni Talianom či Francúzom. Možno nedisponujem tak výrazným temperamentom ako oni, ale občas to aj vo mne vrie a potom napríklad napíšem blog. A presne preto som spontánne napísala aj ten o Stewartovi. Ako prejav hlbokého rozhorčenia so zapáleným plamienkom v srdci. Dnes som rozhorčená, že podobné urážky nezdvihnú zo stoličky aj vás. Aktuálne ma nesklamal americký komik, čert ho ber, nech si ďalej robí svoj job, kým mu Američania budú tlieskať. Dnes ste ma sklamali vy, „roduverní Slováci", ktorí ste sa tak povýšenecky a bez úcty vyjadrili o svojom národe, a tým o svojej podstate, veď k nemu, aj keď nechcete, náležíte. Pýtam sa preto, kedy prestal horieť, kedy zhasol ten váš plamienok pre farby tejto, fakt, malej zemičky, ale vašej jedinej rodnej. Znie to možno trochu pateticky, ale pocitovo je to tam kdesi hlboko vnútri. Alebo by aspoň malo byť. Nuž vaša voľba. Máme predsa slobodu názoru, demokraciu, tradičný to kus plátna, ktorým zamávame ako vlajkou a potom ním všetko zakryjeme. Ale skutočne všetko.