Nejde o nič dramatické, len taký malý štuchanec či kopanec. V dialógu dvoch postáv odznel krátky dialóg, ktorý ma však dosť zarazil. Jeden z hrdinov mal malého syna na návšteve na Slovensku, kde sa po zjedení nejakých bobúľ otrávil a zlyhávala mu pečeň, takže ho letecky prevážali do Čiech (tiež nelogické, veď na Slovensku máme detské kliniky a špeciálne oddelenia a tam išlo o čas). Herec, ktorý hral otca chlapca, sa v jednej chvíli vyjadril: „Ja ho na tej Ukrajine nenechám." Na čo jeho partnerka zareagovala: „Ale veď to na Slovensku nie je až tak hrozné." Jedna replika lepšia ako druhá. Pomýliť si Slovákov alebo ich hodiť do jedného vreca s nestabilným a problematickým štátom v tak vyhrotenej situácii, aká aktuálne na Ukrajine nastala, je dosť zvláštne. Alebo skôr arogantné. A odpoveď to ešte zaklincovala. Pýtam sa, aké hrozné to u nás v porovnaní s Českom vlastne je? Myslím, že výhody i problémy máme porovnateľné a zdravotníctvo je napriek prešľapom zo strany niektorých slovenských a rovnako českých lekárov na slušnej úrovni v oboch krajinách. Zdá sa mi, že syndróm povýšeneckého postoja nášho väčšieho brata je už genetickým problémom, nevzdávajú sa ho ani mladšie generácie.
Určite to nebola improvizovaná replika, náhodné volené slová. Veď prešli hlavou niekoľkých ľudí. Scenáristu, režiséra, samotných hercov a napokon celého štábu. To naozaj nikoho nenapadlo, že sa to môže slovenských divákov, u ktorých majú tiež nemálo svojich priaznivcov, dotknúť? Radšej si nechcem myslieť, že to bol zámer. Že niekto zneužil možnosti televízneho seriálu, aby si z osobných dôvodov do Slovákov rypol, naštval ich. Iste, stačilo by povzniesť sa, veď v hre nie je žiadna urážka na úrovni diplomacie, len také malé spoločenské, štipku medzinárodné faux pas. Ale videli to a počuli státisíce divákov v Čechách i na Slovensku. Nedalo neozvať sa.
Mrzí ma to, mám rada Čechov, napriek istým odlišnostiam ich vnímam ako národ s tým naším naozaj spriaznený. Už viackrát som vo svojich blogoch ocenila ich odvahu riešiť niektoré politické kauzy a profesionalitu českých novinárov. Toto však veľmi profesionálne nebolo. Opačne, tento dialóg (i keď hraný) považujem za zlý PR ťah Čechov vo vzťahu ku krajine, ktorá im je historicky i pocitovo najbližšia. Alebo sa mýlim a toto často proklamované prepojenie som si zidealizovala? Teda v súvislosti s niektorými Čechmi, aby som aj ja nehádzala všetkých do jedného vreca.