A kedy si všimneme ľudské obete?

Autor: Alžbeta Slováková Spáčilová | 26.8.2014 o 8:37 | (upravené 26.8.2014 o 11:21) Karma článku: 6,17 | Prečítané:  853x

Slovenskom zarezonovala správa o krutosti dvoch dievčat z Palárikova, ktoré utýrali dvoch psov. Naozaj, obludný čin, ktorý si zaslúži potrestanie, ale hlavne pozornosť rodiny a tiež psychológov, pretože takéto extrémne kruté správanie sa už nedá pripísať na vrub puberty. Mňa však zaujala aj odozva v podobe petície a protestného pochodu, ktorého sa zúčastnilo asi 300 ľudí z celého Slovenska.

Skutočne zaujímavé. To expresné zorganizovanie a verejné odsúdenie činu, ktorého sa dopustili mladí ľudia na zvieratách. Chápem, že táto správa mohla každého zdvihnúť zo stoličky, ale až taký masívny prejav nevôle mnohých určite prekvapil. A mňa zaskočil. Nálada protestujúcich sa totiž mierne zvažovala k atmosfére situácií, ktoré občas končia lynčom. Niekto by možno zhodnotil takúto protestnú akciu pozitívne. Ajhľa, akí akční dokážu byť Slováci, keď im ide o spravodlivosť. Ja sa však pýtam, akí akční dokážeme byť my Slováci, ak je objektom násilia ľudská bytosť. Sme schopní sa podobne rýchlo zmobilizovať a verejne deklarovať odpor alebo minimálne nesúhlas s útokom namiereným proti človeku?

Nechcem poľutovaniahodný čin dvoch tínedžeriek v žiadnom prípade bagatelizovať, to určite nie. Ako som už napísala, zaslúži si interes celého okolia, dievčatá musia pozorne sledovať a usmerňovať ako rodičia, tak pedagógovia či ďalší odborníci. Ale nepamätám sa, že by podobnú aktivitu vyvinul niekto po ohavnom útoku na ľudskú bytosť. Zabudnime teraz na vraždy a únosy s politickým podtónom a spomeňme si na trýznené detičky či na bezbranných starých ľudí, s ktorými konkrétni páchatelia zaobchádzali podobne kruto ako s tými úbohými psíkmi. Ak chce však niekto argumentovať pojmom „nemá tvár“, ktorá sa nevie brániť, musím oponovať. Ani 5-ročné dievčatko alebo 90-ročný dedko nemajú šancu sa vzoprieť násiliu, tiež sú rovnako bezmocní. A čo všetky tie ženy roky týrané partnerom, ktoré sa nedočkali ani základnej ochrany zo strany príslušných orgánov a ktoré boli vďaka ľahostajnosti sudcov a nečinnosti policajtov napokon bývalým manželom či priateľom zavraždené? To sú skutočné obete, ktoré si zaslúžia pozornosť všetkých.

Miluj svojho blížneho, píše sa v jednej knihe, všeobecne uznávanej ako návod na spravodlivé a korektné správanie. Pravda, väčšina to chápe a tak aj činí. No niektorí stáročné odporúčanie aplikujú hlavne na zvieraciu ríšu.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Trpeli vojaci i rodičia. O šikane na vojenčine vedel aj Husák

Bitie opaskom, fackovanie, šliapanie na chrbát, ponižovanie. To bola realita Československej ľudovej armády.

KOMENTÁRE

A zasa sa musíme báť plotov, čo v nás vyrastú

Na obrazovkách denne vídame tupírovaný preparát pseudospasiteľa.

PLUS

Varenie v stredoveku? Kaviár prasatám, miesto vody víno

Páv chrlil oheň a mäsové guľky vyzerali ako pomaranče.


Už ste čítali?