Žobrák a kráľ v jednej osobe

Autor: Alžbeta Slováková Spáčilová | 12.7.2015 o 16:35 | (upravené 12.7.2015 o 20:12) Karma článku: 7,38 | Prečítané:  788x

To je aktuálny Grék. Česť výnimkám. Už týždne čítam, počúvam a v súkromí i hodnotím grécku krízu. Ako my všetci. Najviac ma zarážajú prejavy povýšenectva Grékov, ich neschopnosť zhodnotiť svoju situáciu i kroky politikov.

Raz ma zdvíha zo stoličky správanie ich premiéra či pofidérneho ekonomického ministra alias marxistu, niekedy aj poľutujem bežných ľudí, ktorí trpia pre nezodpovednosť politikov a potom ma zase pobúria informácie o nadštandardných finančných príjmoch a iných výhodách gréckych úradníkov, dôchodcov či učiteľov, o akých sa obyvateľom väčšiny krajín ani nesníva. Najviac mi však prekáža neochota Grékov priznať chyby a ich pocit akejsi nadradenosti z titulu bohatej histórie. Tiež miera spupnosti, povýšenosti až pýchy, ktorá vibruje politickou scénou i ulicami gréckych miest. Hlavne vo vyhláseniach smerom k iným národom.

Najprv sa nechali počuť, že oni ako kolíska gréckej kultúry s radom významných osobností vedy a umenia nie sú len taký obyčajný národ. Pravdepodobne tým chceli povedať, že si zaslúžia aj výnimočný post a adekvátne správanie zvyšku sveta.

Potom sa internetom zase šírili pohrdlivé vyhlásenia, že Slováci, ktorí len nedávno žili v komunizme, nemôžu chápať slobodu. Aspoň nie v takej podobe, aká je vlastná Grékom. Mimochodom, od našej nežnej ubehlo už štvrťstoročie, v kapitalistickom zriadení sa narodili a vyrástli nové generácie Slovákov. A naopak vôľa Grékov voliť do parlamentu socialistov a obdivovateľov marxistickej filozofie prezrádza ich trochu zvláštne predstavy o princípoch demokracie.

A dokonca i dnes, keď im doslova hrozí bez medzinárodnej pomoci kolaps, vyjadrujú na aténskych uliciach manifestom neochotu akceptovať nevyhnutnosť reforiem. Hoci majú takmer prázdne bankomaty a automaticky preto čakajú ďalší prídel finančnej podpory z európskej zóny. Aj od Slovákov, ktorými tak zjavne opovrhujú. Ale ako vždy, bez záruk a prejavu vôle zľaviť zo svojich výhod. Žeby na gréckom polostrove neplatilo, že bez práce nie sú koláče, že kamaráti buďme, dlhy si plaťme či s poctivosťou najďalej zájdeš?

Nuž, vychádza mi to tak, že tradícia povestnej tučnej gréckej svadby sa pretransformovala skôr na tučné grécke klamstvo, ktoré zosnovali politici a ostatní sa na ňom ochotne zviezli. Sedieť v zlatom koči je asi pohodlnejšie a príjemnejšie než sa pešo mocovať s plne naloženou károu. A že to bola rýchla cesta do pekla na falošnom záprahu a tú káričku plnú problémov sa už vôbec nikomu nechce tlačiť? Kto by to na tejto časti Balkánskeho polostrova riešil? To predsa nemôžete od sebavedomého Gréka čakať! Síce mu tečie do topánok a nastavuje dlaň pre ďalšiu pôžičku, ale zároveň bude nekriticky tvrdiť, že on je slobodný, moderný a hrdý Európan! Tak sa pýtam, ako sa môže žobrák cítiť kráľom? Možno by bol na dobrej ceste skutočného návratu k národnej identite vtedy, keby tú ruku už prestal natŕčať.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Ako šperk, ktorý vyhrával vojny, prehráva boj s časom

Bol to vynález desaťročia. Nebyť náramkových hodiniek, niektoré strategické bitky by možno dopadli inak. Dnes prehrávajú samotné náramkové hodinky.

EKONOMIKA

Slovák vytvoril nový dizajn pre TANAP, majú oň záujem

Baví ho, keď sa môže podieľať propagácii Slovenska.


Už ste čítali?